[ Stolové hry | Miniatúry | Warhammer | Warhammer 40K | Confrontation ]

  
Hlavné Menu
Reklama
Spriatelené Weby
 
 
 
www.kafe.sk
  Naše mini-logo:
 
Nové články
The first task [2012-02-10 21:05:04]
Takze uvodny clanok co som sa len tak chvilu hral ked nebolo v robote co robit :D nejasnosti je tam...
Stret na Sartanskej planine [2011-12-07 10:13:53]
Battletech 3025
ZRudi vs Miglo
+++Stret na línii Kamenin – GT 722+++ [2011-11-16 12:44:01]
+++Krst ohňom A´un Adat+++ [2011-01-31 19:43:51]
+++chaos vs tau battlereport+++
Kto je online
Pripojeno uživatelu: 4
(1 v sekci Články)

Reg. uživatelé: 0
Návštevníci: 4

více...


Príbeh - Alahelova misia 2 (Zločin a trest)
  Posted on Thu 06 Apr 2006 by fingol (1138 reads)
Posol Alahel, Alahanský dobrodruh a herold kráľa Gorgyna, bol na ceste do slobodného mesta Cadwallon, kde mal splniť tajomnú misiu. Cesta, vedúca do starobylého elfského mesta bola plná nebezpečenstiev – Alahel už stretol Tharna, šampióna Temnoty a jeho vojaci mali ťažké straty. Posol Svetla vtedy uprednostnil úlohu pred hrdosťou a rozhodol sa utiecť.

***

Yllia sa nachádzala vo svojom najvyššom bode. Aj napriek hlbokej noci žiarilo na vrcholku Méliadorovej veže jasné svetlo.
Malý okrídlený tvor stál na okraji plnej vodnej nádrže. Urio, domáci škriatok Vzduchu, vyzeral vystrašene. Méliador bol naklonený nad povrchom nádrže a po prednesení starobylej hermetickej formule do nej ponoril drahokam Svetla.
“Čo robíte, pane ?” opýtal sa ďalší čarodejov škriatok, ktorý bezradne pozoroval rituál.
“Cítim, že Alahel má veľké problémy, Shanis !”

Veľký priehľadný kryštál sa pomaly premieňal na modrastú hmlu a odhaľoval pred očami Méliadora vzdialený pohľad na jeho drahého priateľa. Mág zahliadol hrôzostrašnú zrážku medzi jeho chránencom a Tharnom, bojovníkom Lebky. Zákerný prepad v opustenej dedine bol krvavý, ale bojovníci Alahanu bojovali statočne. Boli schopní urýchlene sa stiahnuť, aj keď veľké množstvo z nich bolo ranených.
Méliador sa rozhodol zasiahnuť. Vyskočil oknom svojho laboratória, tesne nasledovaný oboma škriatkami. S podporou silného magického vetra sa mohol nerušene pohybovať vzduchom. Trio letelo ďalej smerom k horizontu.

***

Miesto, kde sa nachádzala dedina, bolo stále rovnako prázdne, ako ho našiel Alahel, ale Méliador vedel, že je to iba návnada. Cítil blízku prítomnosť Temnoty a aj jeho dvaja škriatkovia leteli nízko nad zemou, kde hľadali stopy po nepriateľovi. Les bol ponorený v šere a nič nerušilo jeho ticho a prázdnotu. Zrazu sa ozval hlas, ponurý ako hrob:
„Ty sem nepatríš, smrteľník. Cítim moc, ktorou vládne tvoj zrak a viem o ušľachtilosti krvi, ktorá ti tečie v žilách. Ak máš v sebe aspoň kúsok rozumu, odíď, pretože tvoja hodina ešte nenastala. Ak si prišiel, aby si priniesol Svetlo do Temnoty, rýchlo stretneš svoj osud.“

Hlas sa zdal prichádzať odvšadiaľ. Nebol prehnane ohlušujúci a aj keď miesto jeho zdroja zostávalo skryté, jeho sila sa nedala prepočuť. Nebeský sa dotkol svojej zásoby drahokamov a pošepol škriatkom, aby zostali bdelí pokiaľ nedosiahne úplnú koncentráciu. Aj keď ten hlas nepočul nikdy predtým, zdal sa mu akýsi povedomý ba až familiárny.
Nemŕtvi po chvíli odhalili svoju prítomnosť vydaním desivých zvukov. Medzi zombiami dedinčanov a sčernalými kostlivcami sa pohybovali už aj prvé obete masakru, stále nesúce hrdé znaky Levov.
Okolo troch poslov Svetla zakrúžil lelek. Po tom ako znepokojil obidvoch škriatkov svojim chrapľavým, tiesnivým spevom, usadil sa na neviditeľný konár. Znamenie nešťastia, dravý vták, veštil niečo horšie ako smrť.

„Gorgona !“ zašepkal Méliador a mráz mu prebehol mu po chrbte. Dravec vydal chrapľavý škrek, ako keby jeho pani vyžadovala pred svojim objavením úplné ticho.
A potom ona, čisté rúhanie sa životu, vyšla z tieňa.
Odhadujúc mága pohľadom plným nenávisti, nekromantka povedala šeptavým hlasom:
„Méliador, ty bezočivý smrteľník, takže veríš, že mi dokážeš prekážať v ceste ?
Lev na provokáciu neodpovedal - poznal svojho protivníka a nechcel urobiť chybu tým, že ho podcení.
Predtým o nej počul, keď sa potulovala blízko lesa Týčiacich sa kameňov, hľadala niečo v stokách Klűne alebo strašila v chodbách grifieho kláštora. Naposledy vraj bola videná v Cadwallone.
Bolo zrejmé, že jedného dňa sa ich cesty skrížia...
Na zastrašenie Méliadora však bolo treba viac. Vytiahol za hrsť manových drahokamov a vyslovil krátku formulu v jazyku Keltov. Zdalo sa akoby jeho slová odleteli smerom k oblohe a zobudili starú a strašnú silu. Nebo pokryli hrozivé oblaky a vzduch zasršal elektrinou.
Mágove nohy opustili zem a oblúk elektriny prešiel jeho telom. Záblesky, ktoré križovali oblohu, predpovedali zbesilosť, ktorá bude nasledovať.
Gorgona dobre poznala toto kúzlo, príliš staré a príliš ničivé na to, aby pochádzalo z hermetickej mágie Levov. V pradávnych dobách už čelila zaklínačom, ktorí vedeli rozpútať takúto búrku. Myslela si, že sú už dávno všetci mŕtvi... Všetci, okrem tých, ktorí dokázali poraziť čas, ako keby nebol existoval.
Gestom jej ruky sa nad zemou objavila Brána Temnoty. Vyletel z nej chorobný anjel a hrozivo roztiahol svoje hnilé krídla. Na druhej strane zatiaľ dvaja škriatkovia rozsievali chaos medzi nemŕtvymi. Drviac pri svojom prelete zhnité kosti na prach, elementálne tvory kompenzovali svoje malé rozmery neuveriteľnou pohotovosťou. Chorobný anjel sa však ukázal byť rýchlejší. Keď sa Urio pokúsil vložil medzi neho a svojho pána, hanebná stvora sa mu vyhla a namiesto, aby zaútočila na malú obeť, vrhla sa na kúzelníka. Méliador pomaly zdvihol ruku, ako keby sa pokúšal príšernú bábku zastaviť v plnom lete. Svetelný lúč preťal oblohu a v oslnivom záblesku rozprášil chorobného anjela na prach.
Zaujatý hrozivým stvorením mal mág sotva čas zahliadnuť svojho ozajstného nepriateľa a odhadnúť jeho ďalší krok. Z ničoho nič sa neďaleko Gorgony zmaterializovali horiace projektily a rozrážajúc vzduch sa rozleteli smerom k nemu. Prvý šíp krviprelievania naplno zasiahol Shanisa a okamžite ho vrátil na jeho rodný plán Svetla. Druhý zahol smerom k Uriovi. Méliador v hneve zasiahol a načrtol vo vzduchu pred sebou ideogram, ktorým letiaci šíp zastavil.
Vzduch okolo oboch mágov oťažel a praskal magickými energiami. Oslepené prítomnosťou nasledovníka Svetla a dezorientované týmto výbuchom skrytej moci, hrozné bábky sa motali všade okolo. Teraz alebo nikdy, Méliador nechal do seba preniknúť moc svojich posledných drahokamov. Nebeský sa s rukou zdvihnutou voči oblohe chvíľu podobal na anjela Svetla, keď obetovával všetku svoju energiu v poslednej prosbe na Starobylého.
Odpoveďou na jeho volanie bol blesk, ktorý za ohlušivého rachotu dopadol na Gorgonu.

„Rozkazujem ti, aby si opustila túto zem , ktorú si nikdy nemala pošpiniť svojou prítomnosťou !“ vykríkol Méliador.
Jedinou odpoveďou mu bol odporný posmešný chechot.
„Nie, môj starý nepriateľ, ešte nie, tentokrát ešte nie...
Index :: Print :: E-mail
Komentář je vlastnictvím jeho autora. Neodpovídáme za jeho obsah.
Poslal Vlákno



Nové obrázky
Rýchle linky
Nové príspevky
Nové linky


Copyright Š 2003 by WARGAMING.sk   |  Powered by XOOPS 2.0 ? 2001-2003 The XOOPS Project  |   Design by 7dana.com