[ Stolové hry | Miniatúry | Warhammer | Warhammer 40K | Confrontation ]

  
Hlavné Menu
Reklama
Spriatelené Weby
 
 
 
www.kafe.sk
  Naše mini-logo:
 
Nové články
The first task [2012-02-10 21:05:04]
Takze uvodny clanok co som sa len tak chvilu hral ked nebolo v robote co robit :D nejasnosti je tam...
Stret na Sartanskej planine [2011-12-07 10:13:53]
Battletech 3025
ZRudi vs Miglo
+++Stret na línii Kamenin – GT 722+++ [2011-11-16 12:44:01]
+++Krst ohňom A´un Adat+++ [2011-01-31 19:43:51]
+++chaos vs tau battlereport+++
Kto je online
Pripojeno uživatelu: 11
(1 v sekci Články)

Reg. uživatelé: 0
Návštevníci: 11

více...


Príbeh - Pre lásku k synovi
  Posted on Thu 13 Apr 2006 by fingol (1351 reads)
Mladého muža s očami starými niekoľko tisícročí zastihol list práve v okamihu, keď sa pokúšal upratať strašný neporiadok,
ktorý mal v izbe. Poďakoval svojmu smrteľnému sluhovi a bez váhania list otvoril. Posol prišiel z Cadwallonu. Aj keď
vedel kto list napísal, písmo hneď nespoznal...
Bola to taká hra, ktorú so svojim proťajškom hrali - vždy sa len tak kvôli srande snažil napodobniť nejakú známu osobnosť
Aarklashu. Dnes použil majestátne a bohaté písmo alahanského kráľa Gorgyna. Oblúky veľkých písmen síce neboli dokonalé,
ale bol to dostatočný falzifikát na to, aby oklamal Levieho šľachtica.

Priateľ môj,

píšem ti zatiaľ čo ja a moji spoločníci odpočívame v Prístave krakena. Našim cieľom je opäť Cadwallon a tak je možné, že list bude opatrený pečaťou prvej ambasády, na ktorú narazíme.
Náš nový zamestnávateľ ťa možno prekvapí - je to Zlodejská gilda. Aj napriek kráľovskej odmene zamýšľame vyjednať aj ďalšie výhody. Zatiaľ nevieme, čo sa od nás očakáva, ale ak to gilda nedokáže urobiť sama, znamená to iba jedno - je to príliš nebezpečné. Pevne verím, že nebudeme musieť mať zasa do činenia s Úžerníkmi, vieš rovnako dobre ako ja, že naše posledné stretnutie bolo rovnako krátke ako brutálne.
Cadwallon vo mne vyvoláva mnoho spomienok a niektoré z nich sú celkom bolestivé. Nie som tu jediný z Légie, ale čo budem tebe o tom rozprávať...

Je to už pár rokov, keď bola mojim jediným spoločníkom na žoldnierskych cestách Malice. Boli sme v Cadwallone v službách
trpaslíka menom Ehnovik, bohatého klenotníka samotného vojvodu Den Azhira. Mal splniť nejakú dôležitú úlohu pre svojho vládcu a niekto mu vtedy uniesol syna Borovika. Nikto neposlal žiadosť o výkupné a úbohý otec bol celý bez seba. Ešte podivnejší bol jeho pocit, že mu niekto často navštevoval dom - nachádzal poposúvané predmety a častokrát počul v noci kroky, aj keď stráže nikdy nič nenašli. Ehnovik nam ponúkol zaujímavú sumu za nájdenie svojho syna a pridal ešte príplatok ak nájdeme aj tajomných návštevníkov, ktorí strašili v dome. Prvá noc, ktorú sme tam strávili nás presvedčila, že klenotník hovoril pravdu - žiadna z našich pascí nefungovala aj keď stopy v prachu ukazovali na minimálne jedného návštevníka.
Aspoň že to nebol duch...
Malice ani ja sme vtedy nemali tie skúsenosti, čo máme dnes. Pre nás bolo všetko jasné - syn sa z nejakého dôvodu skrýval pred otcom a keďže doma sa dobre vyznal, vracal sa sem iba niečo nájsť - pravdepodobne jedlo. Stráže okolo trezoru v strede domu sme aj tak zdvojnásobili.
Nič nás však nepripravilo na druhú noc, keď sme počuli Ehnovika kričať. Po vbehnutí do miestnosti sa nám naskytol hrôzostrašný pohľad ! Náš zamestnávateľ nás zabudol upozorniť, že jeho dom je pretkaný tajnými chodbami, ale aj napriek tomu nás otvorený prechod v krbe príliš neprekvapil. Na druhú stranu, banda, ktorá tade prišla, nemala nič spoločného so zlodejmi alebo deťmi hrajúcimi si na schovávačku. Klenotník sa im práve zúfalo bránil s nejakou výkladnou zbraňu.
Aj napriek našej snahe ho však útočníci vtiahli za sebou do chodby.

Svetlo pochodní odhalilo po tomto krátkom strete podivnú podobu našich protivníkov. Mŕtvola, ktorú sme zabili, nám nepripomínala nič známeho. V tej dobe sa ešte nevedelo o existencii Mid-Norských trpaslíkov, samozrejme s výnimkou ich "bratrancov" z Tir-Na-Boru a možno niekoľkých ďalších mocnejších bytostí na kontinente. Zatiaľ čo ja som s údivom hľadel na tú podivnú bytosť - ani živú ani mŕtvu, Malice ma vrátila naspäť do reality s výkrikom: "Náš zamestnávateľ bol unesený a s ním aj jeho prachy pre nás !". Tak sme vtrhli do chodby a nasledovali Ehnovikove stráže.

Skoro sa ukázalo, že ani stráže neovládali tajomstvá domu rovnako ako my. Ehnovikove výkriky prichádzali akoby zo všetkých strán.
Spolu s Malice sme sa pokúšali presvedčiť stráže, aby sa rozdelili, ale bez úspechu... o niekoľko minút neskôr ich bolestné výkriky zazneli v ozvene spolu s hrôzou, ktorá znela z hrdla klenotníka. Vďaka rozdielu v hlase sa nám po dlhšej chvíli podarilo Ehnovika nájsť.

Chodba, ktorá križovala základy domu, bola náhle prerušená hrubou podzemnou dutinou, ktorá akoby sa ponárala do samotných hlbín zeme. Dokonca aj z miesta, kde sme stáli, bolo možné cítiť smrdutý zápach stôk Mesta zlodejov. S pohľadom spät môžem teraz prehlásiť, že sme boli dosť hlúpi, keď sme sa bezhlavo vrútili priamo do levovej papule...

Útočníci na nás čakali asi tridsať metrov hlbšie v rozľahlej prírodnej priehlbine, ktorú pravdepodobne používali ako svoj brloh. Po niekoľkých výstreloch z pištolí, pár rýchlych sekoch mečom a niekoľkými naháňačkami po tuneloch ostala nažive už iba jediná príšera a tá ťahala nehybné telo Ehnovika s neprirodzenou energiou. Žiadna živá bytosť sa však nedokáže pohybovať rýchlejšie ako guľka z mojej zbrane... Vypálená strela jej preletela chrbticou a vyšla na druhej strane. Nezdalo sa však, že by to tohto tvora nejak trápilo, jediné čo som dosiahol bolo, že sa po pár metroch zastavil a otočil. Jeho pohľad padol na objekt, ktorý guľka pravdepodobne oddrapila z jeho opasku. Začal sa po neho vracať a to sme využili na náš útok !

Tvor nás privítal s neuveriteľnou zúrivosťou a jediným úderom ruky ma prehodil cez celú jaskyňu. Malice na druhú stranu, tak ako bola od toho hlbinného démona polovične veľká, skočila na neho s divosťou besného zvera. Aj napriek jej rozbesneniu však ostala nepríjemne otrasená - napálila mu to zblízka rovno do hlavy, ale efekt bol taký istý ako ten môj. Moj pohľad zatiaľ padol na objekt, pre ktorý sa tvor zastavil - bola to obyčajná, hrubo zlátaná, špinavá plátená bábika.
Keď ma netvor zbadal, ako sa snažím dosiahnuť na jeho odpornú hračku, vydal dlhý škrek plný nenávisti a doslova sa prevalil cez Malice ako cválajúci býk. Bez ďalšieho rozmýšľania som chňapol po vlhkej bábke a vytiahol nôž.

Zúrivosť opadla z beštie v mihu oka, ako keby som držal v rukách jej život. Až o dosť neskôr som sa dozvedel, že to vlastne bola pravda, a Borovik je dodnes jeden z najstarších a najsilnejších Mid-Norských trpaslíkov, ktorí boli chytení "zaživa".

Žiadne slová nedokážu opísať zdesený výraz Ehnovikovej tváre, keď podišiel bližšie a spoznal, že jeho syn bol teraz Despotovým démonom. Po tom, ako nám poskytol nejaké chabé vysvetlenie, nám zaplatil a požiadal nás o opustenie domu. Keďže sám nedokázal svojho syna zabiť, nechal ho v našej diskrétnej "opatere" a požiadal nás, aby sme ho pri najbližšej príležitosti zabili my.
Borovik opustil Cadwallon spolu s nami a odvtedy nás neopustil. Prvýkrát prehovoril až o mnoho mesiacov neskôr, keď nás veľmi slušne poprosil, či by sme mu nemohli vrátiť jeho bábiku.

Teraz viem povedať, že Borovik preukazuje v boji nazvyklú zúrivosť. Nezdá sa mi ani, že by bol s Despotom zviazaný rovnako, ako ostatní Mid-Norskí trpaslíci. Zdá sa akýsi... voľnejší.

A ten Azahir, o ktorom si mi vravel, sa zdá mať tú istú zvláštnosť - raz sa pokúsim s ním stretnúť. Aj napriek všetkému, hoci doteraz preukázal svoju oddanosť, svoju statočnosť a prakticky obnovil svoju pôvodnú osobnosť, nikdy som Borovikovi nevrátil jeho plátenú bábku. Dobre si totiž pamätám, ako veľmi chcel, aby sa jeho otec k nemi pripojil.

Tvoj oddaný,
Vistan Beztváre
Index :: Print :: E-mail
Komentář je vlastnictvím jeho autora. Neodpovídáme za jeho obsah.
Poslal Vlákno



Nové obrázky
Rýchle linky
Nové príspevky
Nové linky


Copyright Š 2003 by WARGAMING.sk   |  Powered by XOOPS 2.0 ? 2001-2003 The XOOPS Project  |   Design by 7dana.com