[ Stolové hry | Miniatúry | Warhammer | Warhammer 40K | Confrontation ]

  
Hlavné Menu
Reklama
Spriatelené Weby
 
 
 
www.kafe.sk
  Naše mini-logo:
 
Nové články
The first task [2012-02-10 21:05:04]
Takze uvodny clanok co som sa len tak chvilu hral ked nebolo v robote co robit :D nejasnosti je tam...
Stret na Sartanskej planine [2011-12-07 10:13:53]
Battletech 3025
ZRudi vs Miglo
+++Stret na línii Kamenin – GT 722+++ [2011-11-16 12:44:01]
+++Krst ohňom A´un Adat+++ [2011-01-31 19:43:51]
+++chaos vs tau battlereport+++
Kto je online
Pripojeno uživatelu: 11
(2 v sekci Články)

Reg. uživatelé: 0
Návštevníci: 11

více...


Hybrid [Battle Report SO 74]
  Posted on Thu 06 Apr 2006 by fingol (1172 reads)
Su chvile kedy sa nase naciernejsie obavy menia na realitu… kedy noc pohlti vsetko svetlo a kedy stracame chut pokracovat dalej. Tieto myslienky sa mi prehanali v hlave ked som stal pri vchode do laboratoria SO 74 ktore sa nam podarilo lokalizovat uplne nahodou, avsak veci ktore sme zistili nemohli ostat nepovsimnute. Nase rodiny, nasi blizky… o vsetko sme mohli prist… nie, toto sa nesmie stat, nasa misia musi byt uspesna aj ked vsetci vedia ze sanca prezit ju, je nulova. Pozeram na mlade tvare cisticov ktori sa pod vedenim rytiera z loze Hodu pokusaju uvolnit zataraseny vchod a vobec nevedia o co tu ide. Na chvilu vsetci prestanu robit, niekde v dialke za vchodom sa ozve rev z ozvenou z ktorej tuhne krv v zilach… Poznam ten zvuk a vobec ma netesi… Nemesis…
“POKRACUJTE!” zakricim na cisticov… vidim do dusi tychto mladych chlapcov, kazdy sa pyta sam seba co tu preboha robi… ze ma byt po boku svojej milenky alebo mozno manzelky a starat sa o deti v krajne ktora nepozna zlo. Bohuzial toto je luxus ktory si nemozeme dovolit. Dnes este nie. Docetrta! ta potvora si vybrala tiez spravny cas na predvadzanie. Vyzera ale ze sa im konecne podarilo uvolnit vchod, kontrolujem zbrane a opatrne zaciname vchadzat dnu. V duchu sa modlim k Merinovi a dufam ze pocuva.
Vzduch v podzemi je strasny. Luce svetla ktore dopadaju dnu nam odhalia niekolko mrtvych bytosti… zvierat… teda aspon dufam ze zvierat.



V ich ociach je len hroza a potreba opustit toto sialne miesto. Jeden cistic to nevydrzal a zacal vracat. Vzduch je naozaj priserny. Nevsimam si to. Co sa stalo ze chceli odtialto ujst? Vymenim si pohlad rytierom loze v ktorom je viac ako ty chlapci co nas sprevadzaju mozu vidiet. Obaja vieme. Vsetko zacina do seba zapadat.
Je cas… oci si privykli na tmu a hned ako sa dokazeme orientovat v tlmenom svetle laboratioria vyrazame chodbami. Na pochybnosti neni cas. Ja a jeden z cisticov vyrazame dolava, kde maju byt klonovacie nadrze, zbytok tymu - rytier loze, dvaja cistici a jeden regrut idu rovno vpred. Ak budeme mat stastie znicime nadrze skor ako z nich vypustia alchymisti svoje "deticky". "Stretneme sa o 10 minut na krizovatke" hovorim. Rozdelujeme sa… Za par minut vidim v chodbe co som hladal - prvu nadrz, nevaham a strielam… S hlukom ktory sa zda byt v podzemi ovela silnejsi sklo nadrze dopada na kamenu podlahu. Medzi crepinami a tekutinov ktora z nadrze vytiekla je vidno male znetvorene telicko, ktorym prechadza seria krcov, ktorych intenzita je stale mensia az nakoniec ustane. Pozeram na cistica, ktory toto neme divadlo pozoruje s otvorenymi ustami. Nastastie uvidim moj pohlad a vzchopi sa na tolko ze vystreli… samozrejme netrafil. Vidim ako zacina obsah nadrzi pulzovat nazelenalovou farbou. Casu je malo, za chvilu sa na nas ta haved vyruti… Este dve nadrze… Nabijam a cistic tiez, vieme ze ak to nestihneme, bude zle. Strielam… dalsia nadrz exploduje, vidim ze cistic mieri na dalsiu nadrz, striela… nastastie tento krat triafa. Ok, prva cast misie za nami, cast vyrazit na krizovatku kde sa mame stretnut. Chodbou sa opat rozlahne zbesily rev. Ano… sme tu malicka… Nemesis vie ze sme jej rozbili teraria.
Vchadzame na krizovatku z ktorej vedu 3 vychody… vyzera ze prichadzame prave vcas pretoze tie uplne nalavo, ktore vyzeraju nepouzivane a opustene sa pomaly otvaraju. Vidim v nich hlavu hybrida, nase pohlady sa stretnu, usmemejem sa a stlacam spust. Tesne pred tym hybrid pochopil a prudko dvere pribuchne… mozno som ho dostal… Sakra… starnem. Rytier sa pozre nasim smerom, ticho povie nieco cisticom a ty vyrazaju k lavym dveram, sam vyraza k pravym. V tom sa ozve za pravymi dverami tlmena explozia [sethin otaca event counter a ma tam minu]… ticho ako tien sa priblizi k dveram mizne v tme. Ma moju doveru, tyto bojovnici su nasim skutocnym pozehnanim. Nabijam. Cakam ze Nemesis uz ide. Pozeram sa hore aj na boky… tato potvora moze prist z kazdej strany [invisibility]. Kto ju nepozna neuveri. Kto ju pozna je mrtvy. Prekliaty alchymisti. Medzi tym sa dvaja cistici priblizili opatrne k lavym dveram a vytiahli mece. Davam im signal a naraz vtrhnu dnu. Docerta, takze to ten parchant prezil. Odtialto vidim ze jeho telo je pokryte ostnami po ktorych steka ziariaca zelena tekutina. Co to ma do certa zamenat? [mutation - epidermal blade]
Cistici sa donho pustili, vyzera ze v tych ostnoch musi byt nejaky jed, nejake alchymisticke svinstvo, vidim ze cistici reaguju priliz pomaly a aj ked nerad zacinam mat pocit ze sme prisli o dvoch muzov teamu. Nabite… Strielam, bohuzial v tom zmatku to je vedla [critical faluire]. Rychlo nabijam. Ked pride Nemesis chcem byt pripraveny. Z pravych dveri sa ozval smrtelny vykrik.



Celkom mi odlahne, je zensky. Takze rytier… vrznutie pantov a muzsky vykrik [event - the pit]. Pasca. Nenavidim tieto labaky, normalny clovek sem nepatri. Striedavo pozorujem lave a prave dvere… v sirokej strednej chodbe pred nami sa nieco pohlo… sakra teraz NIE!… Z pravych dveri vychadza rytier, signalizuje ze je ok, bohuzial leskla tmava tekutina vytekajuca zpomedzi platov brnenia hovori ze to nie je az tak uplne pravda. Zacina sa to kazit. V lavych dverach vidim zurivy boj hybrida s cisticmi. Napriek tomu ze je to dvaja na jedneho, na vitazstvo cisticov by som moc nevsadzal. Vidim ze obaja su uz zraneny [cistic 1 - 2 woundy, cistic 2 - 1 wound, hybrid bez zraneni]. Teraz vsak vidim ze jeden ho seka do nohy… je to len skrabnutie, ale predsa. Rytier si uvedomil kam sa pozeram, chytil si bok a pomaly vyraza k lavym dveram. Ano! Hybrid o tom este nevie, ale nit jeho osudu uz je skoro uplne nakonci. Lave dvere prestavaju byt v tejto chvili pre mna zaujimave a vyrazam k cisticovi a regrutovi v strede chodby. Chudak cistic vystresovany na maximum po tom ako som nanho prehovoril striela zbytocne niekam do tmy. Ach jo. Zbytocne… Kym nabija, ukazujem kam sa ma postavit, myslim ze nemesis je tu… Citim ze adrenalinu je v mojich zilach celkom dost. Zatvaram oci a snazim sa dychat pomaly. Ak pride nemesis, oci su mi nanic. Z lavej chodby sa ozval vykrik… nebol ludsky… fajn. Nit skoncila.
Zem sa zacina chviet, naposledy sa nadychnem a ano, NEMESIS JE TU! Aj ked nerad odklanam hlaven a strielam do hybrida ktory ju sprevadza. Ten je totiz lahsi ciel, ale podla toho ako vyzeral a ako sa pohyboval som usudil ze je tiez velmi nebezpecny [event - predator instinkt].



V jeho tele sa objavuju dve diery z ktorych hned zacina vytekat zelena kvapalina [heroic firing]. Nemesis musi, pockat. Aj ked cena bude vysoka. Ustupujem. Oci ktore nikdy nevideli denne svetlo, ktore su naprogramovane len na jedno, zabijat, zastali na cisticovi na krizovatke. V myslienkach som sa za toho nestastnika zacal modlit. Nemesis priblehla a jednou ranou ho roztrhla na dva kusy [heroic strike + critical succes = 3 woundy v jednom kole]. O boze… kto toto stvoril!! Veci dostali rychli spad, rytier sa vrhol na Nemesis a krici "Zastavte neuromancera!!! On je ten co musi zomriet!!! On ma ten virus!!!". Jeden z cisticov dorazil zraneneho hybrida ale za nim sa crta uz silueta Nemesis… A rytier to nestihne. Cistic ani nevedel co sa stalo… jeho telo padlo bezvladne na zem [heroic strike]. Nemesis si vybera svoju dan. Kricim na regruta, ktory snad prestal aj dychat nech zautoci na neuromancera ktory okolo neho presiel uplne bez problemov. Docerta!!!! Ak nam ujde, tak sme tu zbytocne… On je ten kto ma virus… O to tu cely cas ide... nesmie sa dostat medzi ludi, pretoze vecna noc o ktorej sa mi zdalo zasiahne svet. To sa nesmie stat. Utekam ku nadrziam, viem kam neuromancer mieri… ak budem rychli tak to mozem stihnut… Zraneny purifier vychadza z lavych dveri a pomaly sa snazi utekat za mnou, velkym oblukom obchadzajuci nemesis, ktora teraz vyzera ako bohyna krvy. “RYCHLO!!!!” kricim nanho a kutikom oka vidim ako rytier vraza svoj mec niekam do hrude Nemesis, ktorej vykrik by prebral aj mrtveho [Uspesny skilled strike + uspesny combined attack = brutal stastie a 3 woundy pre nemesis]. Letim chodbou a dufam ze to stihnem… alebo ze regrut dobehne neuromacera, comu ale moc neverim. K vychodu prichadzame skoro naraz. Modlim sa k merinovy nech mi da este jednu sekundu [circe of protection].



A nazoaj, neuromacer sa zastavil, tesne pred vychodom, namierim… vsetko sa spomaluje… jeho hlava vyplna celu musku… mackam spust a vidim…. ze vystrel mu nic nespravil [mutation - biomechanical shell]. Dalsej rane od regruta sa neuromancer obratne vyhol a vybieha von[novice move], purifier rychlo nabija ale je neskoro… nech je Merin k ludom vonku milostivy. Do sveta sa dostalo zlo ktore nemalo nikdy opustit toto podzemie… citim ako mi vypadavaju zbrane z ruk a padam na kolena. Mam pocit bezradnosti, citim ze moje telo prestava fungovat ako by malo. Zmutovany virus evidentne zacal ucinkovat, vidim ze cistic a regrut su na tom podobne… plazim sa k vychodu, predsa nemozeme nechat toho parchanta ujst… nemozeme… nemo….. nee…. n…..
Index :: Print :: E-mail
Komentář je vlastnictvím jeho autora. Neodpovídáme za jeho obsah.
Poslal Vlákno



Nové obrázky
Rýchle linky
Nové príspevky
Nové linky


Copyright Š 2003 by WARGAMING.sk   |  Powered by XOOPS 2.0 ? 2001-2003 The XOOPS Project  |   Design by 7dana.com